Táto metodológia je užitočná pri vymýšľaní toho, ako urobiť informácie dostupné, zrozumiteľnejšie a pochopiteľné pre všetkých účastníkov. Cieľom je podporiť uzamknuté, skryté formy hodnoty, ktoré nie sú jasne dostupné na začiatku procesu a pomôcť vytvoriť „multiplikačné efekty“. Z tohto dôvodu rovnako potrebujeme navrhnúť procesy, ktoré nám umožnia všimnúť si nové vzory, povzbudiť vývoj nových nápadov a pomôcť novým nápadom rožširovať sa až do bodu, keď majú vplyv.

Keď hľadáme rapídne prototypovanie a učenie sa „hodením do vody“ („learning by making“) je táto metóda veľmi zaujímavá ako stratégia na tvorbu efektívnych inovácií.

Táto metóda je tiež veľmi vhodná ako participatívna metóda, pretože komplexitu interakcií nie je možné predvídať ani najdokonalejšími plánmi, je dôležité vytvoriť plány a testovať ich participatívnymi spôsobmi, nechať iných podieľať sa na našich inovatívnych aktivitách.

Účastníci DM my mali byť vybraní a pozvaní tak presné a precízne, ako je to možné (možnosť závisí od kontextu), vytvoriť by sa mala trieda 25-40  ľudí, s vyžadovanou rôznorodosťou v rámci kreativity, zainteresovaných osôb, expertov z rôznych oblastí a prezentačných zručností.

• čo najviac farebných lepiacich papierikov, farebných fixiek
• Akčná/Wifi kamera na zaznamenávanie činnosti skupín (a umožnenie účastníkom dynamickú analýzu offline)
• skontrolovať, či je možné prilepiť na steny plagáty a tlačené materiály.

PODPORNÁ DOKUMENTÁCIA

Všetky možné informácie o kontexte, na ktorý sa zameriava DM Laboratórium by mali byť zozbierané od zainteresovaných osôb. Dokument strategického plánovania, oficiálne stanovisko, predošlé vypracovanie a participatívna kampaň, všetko môže byť užitočné na zozbieranie hintov a kľúčových slov, ktoré sa použijú pri DM lab stole ako kreatívny vstup.

Môže sa stať prípad , ak je to možné (vyžaduje si to dodatočný čas a snahu), že sa uskutoční predbežný krok ( napr. všeobecná verejná výzva na nápady, ktorá by mohla zozbierať dôkazy o explicitnej potrebe civilného obyvateľstva, asociácie a občanov). Dostupné informácie sa potom môžu rozpracovať a použiť v DM laboratóriách.

Užitočné sú vytlačené materiály, urobte dokument dostupným v digitálnom priečinku (napr. Google Drive, DropBox). Ale najviac relevantné, mestské plánovanie, dostupné miesta, ďalšie elementy by mohli byť vytlačené vopred na recyklovateľný papier a byť použité ako input pri stole.

POZVANIE ÚČASTNÍKOV

Je dôležité pochopiť zvyky a kultúru účastníkov, môžu sa dramaticky líšiť od typického startup/biznis prostredia. Takže proces sa musí prispôsobiť v závislosti od publika. Cieľom DM laboratória nie je zahrnúť všetkých obyvateľov a/alebo všetky miestne asociácie, ale je vypracovať inovatívne riešenia pre špecifické problémy. Takže je dôležité s presnosťou definovať účastníkov laboratoria , možno ho rozdeliť do viacerých kôl, ale vo všeobecnosti je to proces, ktorý nezahŕňa viac ako 40-50 ľudí od začiatku až do konca.

Laboratórium nie je striktne uzavreté, takže každý môže navrhnúť účastníkov laboratória a vo všeobecnosti sú vždy vítaní, aj keď je process už vo fáze 2 alebo 3.

Účastníci potrebujú byť pozvaní na prvé podujatie a potom musia byť informovaní počas celého procesu. Počet odídených alebo nových účastníkov je pekným KPI o efektívnosti participatívneho procesu.

NASTAVENIE PROSTREDIA

Mala by byť dobrá atmosféra a účastník sa má cítiť príjemne, aby bolo ľahké prelomiť ľady.

Steny miestnosti sa dajú použiť na nalepovanie materiálov vypracovaných v prípravnej fáze, ktoré môžu pomôcť kontextualizovať proces. Dobrým príkladom, v prípade procesu mestských inovácií, môžu byť obrázky mestského územia, na ktoré sa zameriavame, skoro vydané koncepty, zoznam nápadov a tiež oblak kľúčových slov vzťahujúcich sa ku kontextu.

Skúste ľudí príjemne ubytovať, uľahčiť ich vzájomné spoznávanie, poprechádzať sa, dať si kávu alebo akýkoľvek iný spôsob na ich vzájomné spoznanie sa.

Vytváranie nápadov: voľne diskutujte a robte brainstorming pre široký okruh kreatívnych nápadov, ktoré smerujú k nesplneným potrebám užívateľov nájdených v definovacej fáze. V tejto fáze je potrebné dať tímu úplnú slobodu; žiaden nápad nie je príliš šialený a kvantita prevyšuje kvalitu. Spojte a povzbudzujte tímových členov k spolupráci, aby navrhli množstvo rôznych nápadov. Potom im dajte priestor na zdieľanie nápadov navzájom, miešanie a premiešavanie, tvorbu ďalších nápadov.

Prototypovanie: vytvorte skutočné, hmatateľné reprezentácie pre podskupinu vašich nápadov. Cieľom tejto fázy je porozumie, aké časti vašich nápadov fungujú a aké nie. V tejto fáze začínate merať vplyv vs. uskutočniteľnosť vašich nápadov cez spätnú väzbu na vaše prototypy. Zmeňte to na základe spätnej väzby, potom prototypujte opäť na rýchlo a nahrubo. Potom zdieľajte s ďalšou skupinou ľudí.

Testovanie: Obráťte sa na vašich používateľov a vyžiadajte si spätnú väzbu. Pýtajte sa samých seba „splnilo toto riešenie potreby používateľov?“ a „zlepšilo sa to, ako sa cítia, myslia alebo robia ich úlohy?’

Ohodnoťte váš prototyp pred sutočnými zákazníkmi a overte, že boli dosiahnuté vaše ciele.

Všetky dáta zozbierané za účelom participatívneho procesu by mali byť dostupné všetkým účastníkom, aby sa vytvorila živá komunita aj s tými, ktorí sa zúčastnili len niektorých DM laboratórií ( niekedy záleží len na tom, či majú účastníci časový priestor zúčastniť sa)

Je niekoľko voľne dostupných platforiem, ktoré je možné použiť na zdieľanie výsledkov a komunikovať jednoduchou a efektívnou cestou, v tomto prípade je predpoklad, že cieľoví účastníci sú menej technologickí:

• jednoduchá Wiki stránka
• Facebook/Twitter/Instagram: na zdieľanie fotiek/videí.

Gerd Waloszek, Introduction to Design Thinking, 2012: https://experience.sap.com/skillup/introduction-to-design-thinking