Príklad project-in-a-day

: Rodičovská kategória: Participatory methods

NÁZOV: Project-in-a-day testovaný v meste Trento, Košice a Vašskej župe.

1. STRUČNÝ OPIS PROBLÉMU/VÝZVY PILOTNÉHO PROJEKTU

URBAN INNO metódu Project-in-a-day (slov. Projekt za deň) experimentovalo v troch rôznych pilotných akciách: Trento, Košice a Vašskej Župe.

V Trento bola táto metóda určená na ovplyvnenie tvorby politík a administratívnych rozhodnutí, zhromaždenie nových myšlienok pochádzajúcich z občianskej spoločnosti lepším a sprostredkovanejším spôsobom nad mestskými záujmovými témami, ako je nový mestský rozvoj alebo nové inteligentné mestské služby. Aplikácia metódy čerpala konkrétne prvky z metódy Design Thinking, ktorá je metodikou dizajnu, ktorá v spojení s Vision Factory alebo s Project-in-a-day, vytvára budúce vízie alebo myšlienky nielen o nových službách, ale aj o niektorých aspektoch prebudovania mestskej časti mesta. V skutočnosti sa tento pilotný test experimentoval v dvoch prípadoch: pri rozvoji kultúrneho inkubačného priestoru a možnom zlepšení mestskej časti zapojením mladých ľudí.

V Košiciach sa pilotné aktivity zameriavali na inováciu mestskej potravinovej siete v meste Košice, čím sa zlepšilo prepojenie medzi mestom a okolitými vidieckymi oblasťami. Toto úsilie viedlo k participačnému rozvoju digitálneho trhoviska poľnohospodárskych výrobkov s cieľom párovania ponuky miestnej výroby z vidieckych oblastí a dopytom najmä z mestských oblastí. Cieľom tohto virtuálneho trhoviska je umožniť občanom, reštauráciám, jedálňam a ďalším zákazníkom v meste Košice kúpiť produkty priamo od miestnych poľnohospodárov rôznych veľkostí- od jednotlivcov a rodín až po veľkých výrobcov. Metóda Projekt za deň bola využitá na interakciu a získanie spätnej väzby od občanov / konečných užívateľov od návrhu, cez vývoj, implementáciu a testovanie až po prevádzku v reálnom živote.

Vo Vašskej župe bolo cieľom pilotného projektu založiť Multidisciplinárne vedecké centrum, ktoré je centrom orientovaným na komunitné digitálne inovácie (HUB). Bude slúžiť ako školiace a vzdelávacie zariadenie pre miestny ekosystém, prispievať k zlepšeniu uplatňovania digitálnych úspechov zameraných na konkurencieschopnosť podnikov. Aby sa nielen poskytovali školenia a študijné návštevy spôsobom, ktorý bol kedysi opísaný na začiatku fungovania Multidisciplinárneho centra, ale aj na zvýšenie jeho štandardov, budú špecifikované dotazníky distribuované podľa rôznych typov účastníkov, s cieľom zozbierať cenné informácie. Na získanie lepšej spätnej väzby bola použitá metóda Vision Factory spoločne s metódou Vision Factory a Project-in-a-Day.

2. SPUSTENIE INTERAKCIE A POUŽITÉ IKT NÁSTROJE

Pilotné projekty zahŕňali niektoré IKT do začínajúcich/priebežných interakčných aktivít s účastníkmi. Zapojenie relevantných zainteresovaných strán do plánovania a realizácie procesu bolo kľúčovou motiváciou pre zapojenie účastníkov, ktorí v tomto videli validáciu reálnej možnosti zúčastneného procesu tvorby zmien, a teda aj participácie.

Zainteresované strany boli identifikované a vybrané v prvej fáze projektu, pričom sa tu vyvažuje rozhodovacia a politická úroveň so skutočnou schopnosťou týchto subjektov aktívne sa zúčastňovať na procese, čo vyvoláva dojem, že sa zapájajú do samotného procesu a nie sú len pozorovateľmi. Aby boli zapojení, bolo dôležité, pre všetky pilotné projekty, garantovať priehľadnosť participatívneho procesu, očakávané spôsoby implementácie, potrebné informácie a výstupy, ktoré by proces mohol priniesť. Okrem toho bola relevantná aj možnosť všetkých zainteresovaných strán, dokonca aj tých inštitucionálnych, mať možnosť priamej interakcie.

Tento typ participatívneho procesu je väčšinou vykonaný fyzicky pomocou laboratórií, no digitálne technológie boli taktiež veľmi užitočné. Cloudové prostredia na zdieľanie dokumentov a obrázkov (napr. Disk Google, DropBox, Fotografie Google) boli použité s cieľom zhromažďovať a zdieľať informácie počas rôznych fáz viacerých workshopov s rôznymi účastníkmi. Sociálne média boli taktiež užitočné (napr. Facebook, Twitter), obe na to, aby vytvorili širšiu hybnosť laboratória s možnosťou mať vplyv ktorý presahuje jednoduchých fyzických účastníkov, ktorí prichádzajú, hoci povrchne, k iným ľuďom, ktorí sa nemohli zúčastniť a ktorí sa možno zúčastnia v budúcnosti.

3. ZAVÁDZANIE PARTICIPATÍVNEJ METÓDY

Workshop „Project-In-A-Day“, ktorý mohol byť opakovaný (s inými účastníkmi) alebo rozšírený do viacerých sérii workshopov pomocou Design Thinking mapy (vcíť sa, definuj, predstav si, vytvor prototyp, otestuj) ktoré taktiež aj vedú, možno v 2-3 rôznych workshopoch, ku konečným výsledkom ktoré by mohli, vďaka nízkonákladným prototypovacím technológiám LO-FI (opak HI-FI), viesť k ozajstným fyzickým prototypom, náčrtom produktov, vyprodukovaným vzorovým používateľské rozhraniams.

Hlavným cieľom je vybudovať spoločné experimentálne skúsenosti k tomu, čo by sa mohlo stať v projekte, hneď na úvod projektu. Cieľom je pomôcť účastníkom orientovať sa v potenciálnych trajektóriách projektu, ako aj poskytnúť základ pre plán a identifikáciu toho, s čím by sa malo experimentovať.

Vo všetkých 3 pilotných projektoch slúžilo prevzatie týchto participačných metód na realizáciu celého projektu v krátkom časovom rámci so zainteresovanými stranami, potencionálnymi zákazníkmi, s používateľmi rôzneho veku a rôznymi digitálnymi vedomosťami. Všetko toto pre urobenie správneho rozhodnutia, nájdenie najlepšieho konečného riešenia pred implementáciou celého systému, pred minutím rozpočtu, predtým, ako by sa neskôr veľmi zlyhalo.

Vo všetkých pilotných projektoch sa to v podstate uskutočnilo, pričom sa brali do úvahy činnosti, ktoré boli zainteresované strany plánované a to nielen s cieľom zosúladiť všetkých účastníkov s problémom a poskytnúť im možnosť vyjadriť svoj názor štruktúrovaným spôsobom, ale tiež ich zapojiť, nadchnúť ich k myšlienke realizovať, ktorá sa procesom stáva vlastnou myšlienkou, i keď počas procesu sú malé a individuálne nápady spojené, no prehľadne, s každým zapojeným.

Ako už bolo spomenuté vyššie, pri premýšľaní o rôznych aktivitách je táto metóda prirodzene vhodnou nádobou na použitie techník a nástrojov metódy Design Thinking, ktorých je veľa, preto musia byť selektívne aplikované. (https://www.interaction-design.org/literature/article/5-stages-in-the-design-thinking-process)

4. VYSLEDKY PILOTNEHO PROJEKTU

Výsledky boli úžasné. Participatívny proces je dobrý na tvorbu laboratórií s vybranými účastníkmi (20 až 45 účastníkov v každom workshope), ktoré sú veľmi produktívne vo vytváraní budúcich plánov a nápadov, aj v mestskom prostredí (Trento) ako aj v dizajne digitálnych služieb (Košice), ako aj riešení budúcnosti multidisciplinárneho rozvojového centra (Vašská župa).

Všetky 3 pilotné projekty boli veľmi užitočné pre uvedomenie si, ako lepšie zameranie sa na hlavný cieľ výzvy pomáha spojiť rôzne názory rôznych zúčastnených strán a účastníkov, ktorí často spracovávajú myšlienky/nápady sami alebo v malých skupinách. Týmto spôsobom mal každý účastník transparentným spôsobom možnosť vyjadriť svoju vlastnú myšlienku, alebo len počúvať iné nápady, súcitiť so všetkými ostatnými účastníkmi a odstrániť mnohé komunikačné prekážky, ktoré často narúšajú možnosť prísť so spoločným a zdieľaným riešením aktívnym spôsobom a nie pasívne.