Kolaboratívny Biznis Model (KBM) je otvorené inovačné návrhárstvo, vytvorené akademickým sektorom s cieľom vytvoriť kolaboratívnu sieť rozličných zainteresovaných osôb, ktorá by slúžila ako zdroj inovácií pre problémy/otázky vzťahujúce sa na špecifickú oblasť priemyslu. Preto zámerom modelu je maximalizovať potenciál a kapacity inovatívneho ekosystému, prepojením rozličných zúčastnených strán v procese tvorby nápadov a rozhodovania. Sieť slúži ako kanál na prepájanie študentov a vzdelávacieho sektora s priemyslom, verejným sektorom a občanmi. Vo vzájomnej spolupráci, sieť zúčastnených strán vyvíja biznis model, vzájomne sa pridáva hodnota od každej strany, ktorá je do modelu zapojená. Hlavný cieľ tradičných inovatívnych modelov sa spolieha na inovatívnu sieť v rámci spoločnosti, ktorá je zodpovedná za tvorbu štruktúry, ktorá podporuje inovácie alebo na spoluprácu s inou spoločnosťou. Tento model ide nad rámec tradičných funkcií a zameriava sa na spoluprácu s externými sieťami ako zdrojom inovácií. V tomto ohľade transformuje tradičnú štruktúru prístupu zdola nahor pri rozhodovaní, smerom k riadeniu zdola nahor, čo umožňuje, aby sa inovatívne myšlienky nielen vytvárali, ale aj aby rástli a prosperovali. Model odkrýva tri vrstvy spolupráce, každú s cieľom zmenšiť medzeru medzi zahrnutými skupinami a poskytnúť otvorené prostredie, ktoré podporuje vysoko kvalitné riešenie problémov a tvorbu nápadov. Ak všetko zhrnieme, zainteresované osoby prinášajú inovatívny biznis model založený na diverzite a vzájomnej spolupráci všetkých používateľov ovplyvnených určitým priemyselným sektorom [1]. KBM má široké možnosti aplikácie, od startupov, cez verejnosť až po súkromné spoločnosti. Kolaboratívny biznis model sa líši v počte účastníkov, od 50 do 500 zúčastnených osôb a trvá od troch do šestnástich mesiacov, kým sa dodá nový output.

Špecifické črty Kolaboratívneho biznis modelu:

• Podnecuje input od širokej škály účastníkov, použitím Quadruple Helix sietí ako kanálu pre input
• Vyvíja uskutočniteľné biznis modely a potenciálne nápady s praktickými krokmi pre úspešný vývoj projektov, založených na vstupoch od siete spolupracovníkov, ktorá tiež zahŕňa občanov v rozhodovaní
• Zvyšuje vzájomné porozumenie medzi zúčastnenými skupinami a rieši slabé miesta medzi nimi počas implementačnej fázy, ale tiež zaisťuje prostredie pre udržateľnosť výsledkov
• Finálnemu produktu alebo službe pridáva hodnotu tým, že berie do úvahy špecifiká od všetkých zúčastnených strán.

Kolaboratívny biznis model sa dá aplikovať, keď:

• je požadovaná alebo žiadúca potreba expanzie inovatívneho ekosystému
• špecifické miestne alebo regionálne ekonomické a vývojové výzvy volajú po kolaboratívnej snahe a sú vo svojej podstate komplexné
• dominantné trendy nemusia byť vhodné pre každú stranu zahrnutú do kolaboratívnnej siete a musia sa študovať z rôznych perspektív
• Mnoho rozličných skupín je významne ovplyvnených priemyselnými biznis modelmi a rozhodovaním

Účastníkmi KBM sú akademickí zamestnanci a študenti, priemyselní partneri ako aj miestne autority a civilná spoločnosť.

Univerzitní zamestnanci – riadia proces. Facilitátorom môže byť jedna osoba alebo tím, ktorý riadi kolaboratívne prostredie s cieľom udržať aktívnu participatívnu sieť medzi zapojenými zainteresovanými osobami počas životnosti KBM. Úlohou facilitátora je plánovanie, riadenie procesov, vedenie dialógu, predsedanie podujatí a stretnutí, asistovanie študentom a civilnej spoločnosti pri premostení medzery medzi nimi a priemyselným sektorom, monitorovavnie a vyhodnocovanie výsledkov KBM, dohľad nad celým procesom, tlač a rozosielanie celého procesu, slúži ako kontaktná osoba pre post-KBM fázu. 

Študenti – univerzitní zamestnanci vedú študentov cez proces tvorby biznis modelu alebo vývoja nápadov počas normálneho priebehu špecifického predmetu. Študenti sú potenciálnymi zakladateľmi startupov a skupina študentov s najinovatívnejšími a najperspektívnejšími biznis nápadmi je zahrnutá do budúceho návrhu modelu vyvinutého v úzkej spolupráci s priemyselnými a univerzitnými zamestnancami ako aj s občanmi ako súčasť kolaboratívnej siete. 

Predstavitelia priemyslu – zúčastňujú sa navrhovania kolaboratívneho biznis modelu ako experti a skupina, ktorá riadi a hodnotí študentský návrh. Predstavitelia priemyslu sú zahrnutí do KBM implementačnej fázy zohľadňujúc základný model a spolupracujúc so zúčastnenými skupinami v prinášaní návrhu inovatívneho kolaboratívneho biznis modelu s dlhodobou perspektívou. Sú členmi riadiaceho výboru, ktorý rozhoduje o plánovacom procese a činnostiach uskutočnených počas procesu implementácie.

Realistické odhady času a nákladov sú skorých štádiách KBM špeciálne zložité. Odhady závisia od očakávaní komplexity a dlhovekosti biznis modelu. Akokoľvek, tieto zahŕňajú rezervu na zostavenie tímu a zamestnancov, náklady na mítingy, podujatia a použité materiály, dopravu a ubytovanie, komunikáciu, reportovanie a dokumentáciu ako aj šírenie výsledkov.

FACILITATOR

Urýchľovač kolaboratívneho spolu-tvoriaceho procesu vytvára nastavenia, uľahčuje účasť a proces, vedie a zasahuje počas všetkých fáz kolaboratívneho biznis modelu, riadi konflikty a nezhody medzi rôznymi skupinami ako aj vytvára konsenzus, ktorý je základom pre integratívne rozhodovanie. Facilitátor je hlavným mediátorom medzi zúčastnenými skupinami a poskytuje modely a techniky pre vyrovnaný vzťah zainteresovaných osôb.

Reprezentujúci členovia sú jeden alebo dvaja z výskumu alebo vyučujúci zamestnaní akademickou inštitúciou, majúci skúsenosť s participatívnymi a na konsenze založenými procesmi. Ich zapojenie by malo byť neutrálne a aktívne počas všetkých fáz zapojenia modelu. Pri špecifických a identifikovaných fázach KBM, spolu s vybranými predstaviteľmi priemyslu, facilitátor organizuje spojenú riadiacu skupinu, ktorá je zodpovedná za návrh finálneho integrovaného biznis modelu.

ZÁMER

Predstavený model je platformou vyvinutou univerzitnými zamestnancami a poskytuje nástroj pre spájanie študentov, priemyslu a občanov pri tvorbe inovatívnych riešení problémov skutočného života v oblasti špecifickej, na priemysel sa vzťahujúcej témy.

ČASOVÝ PLAN A LOGISTIKA

Trvanie KBM závisí od rôznych faktorov ako napríklad časová dostupnosť priemyselných a akademických zamestnancov, riadenie spôsobilostí zahrnutých zamestnancov, disponibilné financie, lokálne prostredie, dostupnosť nástrojov na splnenie cieľa, charakteristiky politického systému a rôzne neuvedené dimenzie. Vzhľadom na to sa model môže vykonávať až šestnásť mesiacov. Najkratšia životnosť modelu sa ráta na cca šesť mesiacov.

Ako bolo predtým uvedené, KBM pozostáva z troch hlavných fáz, z ktorých druhá nesie najväčšiu komplexitu. Ide o:

Predfáza kolaboratívneho biznis modelu sa týka prípravy krokov pri stavaní základu modelu  a trvá optimálne do troch mesiacov

Druhá fáza je implementačná fáza kolaboratívneho biznis modelu, jej trvanie je do deviatich mesiacov.        

Postfáza KBM  - prezentácia KBM komunite a ďalší výskum, propagačné a šíriace aktivity. Fáza trvá do štyroch mesiacov.

TIPY

Počet cyklov opakovaných počas implementácie druhej fázy závisí od finančných faktorov, ale oveľa dôležitejšie od komplexity predmetu záujmu. Hoci prvá fáza modelu trvá podstatne menej času než druhá, implementácia druhej fázy závisí od kvalitatívnej úrovne akčného plánu poskytnutého v prvej fáze KBM.

Ako bolo predtým spomenuté, KBM pozostáva z troch hlavných fáz, z ktorých druhá nesie najväčšiu komplexitu. Predfáza KBM je prípravnou fázou kolaboratívneho modelu a trvá optimálne do troch mesiacov. Druhá fáza – KBM implementačná fáza – má najdlhšie trvanie vzhľadom na komplexitu riadenia kolaboračných sietí zúčastnených v návrhu KBM. Na formálnych stretnutiach sa skupiny zapojených strán stretávajú a spolu navrhujú model po dôsledných prípravách, ktoré predchádzajú tieto stretnutia. V závislosti od napĺňania potrieb všetkých zapojených strán, taktiež od zložitosti daného modelu, táto fáza môže trvať tri alebo až do deväť mesiacov. V poslednom prípade sa cyklus druhej fázy opakuje až kým sa nedosiahne uspokojivý výsledok a návrh KBM. Táto fáza zahŕňa nasledujúce podfázy:

1. Informatívny študent – univerzitné stretnutia – táto fáza je súčasťou prvej KBM fázy a pokračuje do konca prvej podfázy KBM implementačnej fázy.
2. Informatívne podujatie pre civilnú spoločnosť – Občania sú zapojení do začiatočnej fázy KBM implementačnej fázy, kde sa pozornosť sústreďuje na ich úroveň poznania špecifickej témy. Okrem toho sa civilná spoločnosť zúčastňuje finálnej fázy, kde sa aktívne zapájajú do kolektívneho rozhodovacieho procesu vývoja biznis modelu, ako plne informovaní a relevantní činitelia.
   
   TIPY
   
   

   Použitie gamifikačných techník preukázalo nárast úrovne pozornosti účastníkov a zapojenia v rámci podujatia.

3. Prvý priemysel-študent míting – predstavitelia priemyslu uvítajú študentov a akademických zamestnancov v ich zariadeniach, kde študenti prezentujú ich návrh biznis modelu a dostávajú ďalšie praktické informácie o danej oblasti štúdia. Počas prezentácie a brainstormingu, spoločne so spojeným výborom vytvoria prvý nástrel kolaboratívneho biznis modelu – pre-platforma KBM testovací prípad, ktorý bude ďalej prezentovaný verejnosti, dajúc jej príležitosť rozšíriť obsah o návrhy, nápady, spätnú väzbu, kritiku, vhodné návody občanov pre ďalšie vylepšenia. Míting trvá okolo troch hodín. 

Výsledky sa dokumentujú v každej fáze modelu. Vo finálnej fáze tieto výsledky prezentujú písomnú integrovanú verziu finálneho modelu. Činnosti a detailný formálny rámec KBM sú súčasťou správy, ktorá slúži ako prípadový model pre ďalšie regionálne a internacionálne spolupráce medzi priemyslom a akademickým sektorom so zapojením koncových užívateľov pri tvorbe modelu. Správa tiež zohľadňuje transnacionálne rozmery KBM prínosu a slúži ako nástroj pre sociálnu inklúziu v biznis modelovaní a pre ďalšie vylepšenia v kolaboratívnej účasti.
Facilitátor rozosiela výsledky cez rôzne udalosti, konferencie, regionálne a medzinárodné sieťové stretnutia. Taktiež sú cez digitálne kanály rozšírené propagačné činnosti.

Bruneel, Johan, Pablo d’Este, and Ammon Salter. "Investigating the factors that diminish the barriers to university–industry collaboration." Research policy 39, no. 7 (2010): 858-868.

Davey, T., T. Baaken, M. Deery, and V. Galán-Muros. "Good practice case studies in university-business cooperation." Part of the DG Education and Culture Study on the Cooperation between Higher Education Institutions and Public and Private Organisations in Europe (30).

Edmondson, Gail, Lori Valigra, Michael Kenward, Richard L. Hudson, and Haydn Belfield. "Making industry-university partnerships work: Lessons from successful collaborations." Science Business Innovation Board AISBL (2012): 1-52.

Elliott, Janice, Sara Heesterbeek, Carolyn J. Lukensmeyer, and Nikki Slocum. "Participatory Methods Toolkit: A practitioner’s manual." King Baudouin Foundation and the Flemish Institute for Science and Technology Assessment (viWTA) (2005)

Eppler, Martin J., Friederike Hoffmann, and Sabrina Bresciani. "New business models through collaborative idea generation." International Journal of Innovation Management 15, no. 06 (2011): 1323-1341.

Hall, S., S. Shepherd, and Z. Wadud. "The Innovation Interface: Business model innovation for electric vehicle futures." (2017).